Dejiny kníh: od zvitku cez kódex ku kníhtlači

Kniha, ako ju držíte v ruke, vznikla postupne a nie jedným vynálezom. Najprv sa písalo na zvitky, potom sa strany začali zošívať do kódexu, rukopisy sa stáročia prepisovali ručne a až kníhtlač priniesla knihy širšiemu okruhu čitateľov. Každý z týchto krokov mal vlastný dôvod a materiál. Nasledujúce otázky prechádzajú príbeh v poradí, v akom sa zmeny skutočne diali, a držia sa faktov, ktoré historici dobre poznajú.

Na čo sa písalo pred knihami

V starovekom Egypte sa písalo na papyrus, ktorý sa vyrábal zo stoniek rastliny rastúcej pri Níle. Pásy sa lepili do dlhého pruhu a navíjali do zvitku. Pri čítaní sa zvitok rozvíjal jednou rukou a druhou zvíjal.

V iných kultúrach sa používali hlinené tabuľky, drevené doštičky alebo kameň. Mezopotámske hlinené tabuľky s klinovým písmom patria k najstarším zachovaným písomnostiam. Tvrdý materiál bol trvanlivý, no ťažký.

Zvitok mal praktické obmedzenie. Nájsť v ňom konkrétnu pasáž znamenalo odvíjať ho a hľadať. Túto nevýhodu neskôr vyriešil iný formát.

Prečo kódex vytlačil zvitok

Kódex je zošitý zväzok listov, teda forma, ktorú dnes poznáme ako knihu. V rímskej dobe sa začal používať popri zvitku a v prvých storočiach nášho letopočtu sa postupne rozšíril. Písalo sa na ňom po oboch stranách listu.

Výhody boli zrejmé. Do kódexu sa vojde viac textu, dá sa v ňom listovať na určité miesto a ľahšie sa prenáša. Pre štúdium a náboženské texty to bol praktický formát.

K rozšíreniu pomohol aj pergamen, teda vyčinená zvieracia koža. Bol pevnejší než papyrus a zniesol ohýbanie. Kódexy z pergamenu mohli byť bohato zdobené.

Kto knihy prepisoval a ako dlho to trvalo

V stredoveku vznikali knihy ručným prepisovaním, často v kláštorných dielňach nazývaných skriptóriá. Pisári prepisovali text písmeno po písmene a iluminátori dopĺňali ozdobné iniciály a obrázky. Dokončenie jednej knihy mohlo trvať mesiace.

Každý odpis sa mohol od originálu mierne líšiť, lebo pisári robili chyby. Preto sa v rukopisoch vyskytujú varianty textu, ktoré skúmajú dnešní filológovia. Kniha bola vzácna a vlastnili ju hlavne cirkev, panovnícke dvory a univerzity.

S rozvojom miest a univerzít vznikali aj dielne, kde sa knihy prepisovali na objednávku. Štúdium bolo drahé a knižnice držali knihy pripútané reťazami. To ukazuje, aká vzácna vec kniha bola.

Odkiaľ sa vzal papier

Papier vznikol v Číne, kde sa vyrábal z rastlinných vlákien a handier. Odtiaľ sa jeho výroba šírila cez arabský svet do Európy v stredoveku. Bol lacnejší ako pergamen a dal sa vyrábať vo väčšom množstve.

Čína poznala aj tlač z rytých dosiek. Z 9. storočia sa zachovala tlačená Diamantová sútra, ktorá sa radí medzi najstaršie datované tlačené knihy. V Európe sa tlač z dosiek objavila neskôr.

Lacnejší papier pripravil pôdu pre ďalšiu zmenu. Keď sa pridal systém tlače, knihy mohli prestať byť výsadou pár ľudí. Technicky a ekonomicky sa tak stretli dve veci.

Čo zmenila kníhtlač s pohyblivými literami

Kníhtlač s pohyblivými kovovými literami sa v Európe spája s Johannesom Gutenbergom z Mainzu v polovici 15. storočia. Najznámejšou jeho prácou je Biblia tlačená v tom období. Písmená sa odlievali, skladali do riadkov a z formy sa tlačilo na papier.

Rozdiel oproti prepisovaniu bol obrovský. Z jedného zloženého textu vznikali desiatky a stovky rovnakých výtlačkov. Texty sa zjednotili a chyby pisárov ubudli.

Knihy sa rýchlo rozšírili po Európe a ich cena postupne klesala. Rástla gramotnosť a šírili sa nové myšlienky, od vedy po náboženské spory. Práve to vysvetľuje, prečo sa kníhtlač považuje za jeden z míľnikov dejín.

Časté otázky

Bol Gutenberg prvý, kto tlačil?

Nie, tlač z rytých dosiek poznala Čína oveľa skôr. Gutenbergova zásluha spočíva v kombinácii pohyblivých kovových liter, tlačiarenského lisu a vhodného papiera, ktorá umožnila tlačiť v Európe rýchlo a vo väčšom počte.

Je zvitok staršie než kniha?

Áno. Zvitok sa používal v starovekom Egypte a vo svete antiky dávno predtým, než sa v rímskej dobe rozšíril kódex, čiže forma dnešnej knihy.

Prečo sa v stredoveku knihy prepisovali ručne?

Pretože tlač s pohyblivými literami ešte neexistovala. Ručné prepisovanie bolo jediný spôsob, ako vytvoriť nový výtlačok, a preto bola kniha vzácna a drahá.

Zdroje

• Slovenská národná knižnica
• Univerzitná knižnica v Bratislave