Ako rozpoznať vysunutú platničku a kedy ísť k lekárovi

Vysunutá platnička sa najčastejšie prejaví bolesťou v krížoch, ktorá vyžaruje do nohy, niekedy s mravčením alebo slabosťou. Za diagnózu však nestačí bolesť chrbta, rozhodne lekár po vyšetrení. Niektoré príznaky sú varovné a vyžadujú rýchlu pomoc. Priebeh si ukážeme na vymyslenom príbehu, ktorý má len ilustračný charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie.

Modelová situácia: od zdvihnutia krabice po bolesť v nohe

Predstavme si štyridsaťpäťročného kancelárskeho pracovníka, ktorý v sobotu presúva krabice v pivnici. Pri zdvihnutí sa mu zrazu zablokujú krížia. Prvý deň je bolesť lokálna, o dva dni neskôr sa presunie do zadku a pozdĺž lýtka. Večer cíti mravčenie v chodidle.

Taký priebeh nie je výnimočný. Platnička je pružný vankúšik medzi stavcami, ktorý môže vyčnievať a tlačiť na nerv. Bolesť sa zhoršuje pri sedení, kašľaní a predklone. Úľavu prináša poloha na boku s pokrčenými kolenami.

Muž si môže myslieť, že ide o obyčajné pomliaždenie svalov. Rozdiel je v tom, že bolesť vyžaruje a prináša mravčenie. Namiesto zotrvania v posteli by si mal dohodnúť vyšetrenie. Čím skôr sa príčina zistí, tým lepšie.

Aký je rozdiel medzi bolesťou svalov a platničkou

Svalová bolesť je zvyčajne lokálna, tupá a ustupuje pri pohybe a teple. Pri platničke sa pridáva vyžarovanie pozdĺž nervu, často do jednej nohy. Bolesť môže byť ostrá, pálivá alebo zmesou s mravčením. Poloha tela ju výrazne ovplyvňuje.

Záleží aj na mieste. Pri driekovej platničke bolesť zasahuje zadok, stehno a lýtko. Pri krčnej platničke sa môže vyžarovať do ramena a ruky. Presné určenie patrí lekárovi.

Lekár zvyčajne začína rozhovorom a fyzikálnym vyšetrením, kde sleduje reflexy, silu a cit. Zobrazovacie vyšetrenie, ako je magnetická rezonancia, nariadi podľa potreby. Nález na snímke sa musí porovnať s príznakmi, pretože platničky bývajú vysunuté aj u ľudí bez bolesti. Samotný obrázok teda nerozhoduje.

Varovné signály, ktoré nenesú odklad

Niektoré príznaky vyžadujú okamžité vyšetrenie. Patrí k nim náhla slabosť nohy, pri ktorej nedvihnete chodidlo, a znecitlivenie v oblasti rozkroku. Poruchy močenia alebo stolice sú ďalším varovaním. V takých prípadoch volajte záchrannú službu alebo vyhľadajte pohotovosť.

Lekárovi sa ozvite aj vtedy, ak bolesť nereaguje na odpočinok, trvá viac dní alebo sa zhoršuje. Bolesť sprevádzaná horúčkou, úbytkom hmotnosti alebo úrazom je tiež dôvod na vyšetrenie. Nečakajte, že to prejde samo.

Neužívajte lieky na vlastnú päsť dlhodobo. Voľnopredajné lieky na bolesť majú svoje riziká a vedľajšie účinky. Dávkovanie a výber určuje lekár alebo lekárnik. Zvlášť opatrní majte byť chronicky chorí a starší ľudia.

Čo sa deje pri liečbe

Väčšina ťažkostí s platničkou sa rieši konzervatívne, teda bez operácie. Lekár môže odporučiť úpravu pohybu, lieky na bolesť a rehabilitáciu. V prvých dňoch sa nehodí úplné ležanie, lebo oslabuje svaly. Ľahký pohyb v rámci tolerancie býva prospešnejší.

Operácia prichádza do úvahy pri neurologických výpadkoch alebo pri bolesti, ktorá neustupuje napriek liečbe. Rozhodnutie je individuálne a patrí chirurgovi spolu s neurológom. Nikto nemôže sľúbiť presný výsledok. Výhody a riziká s vami zvážia lekári.

Alternatívne metódy môžu priniesť úľavu, no nie sú náhradou lekárskej starostlivosti. Pred ich vyskúšaním informujte svojho lekára. Pozor na sľuby rýchleho vyliečenia. Žiadna metóda nezaručí výsledok.

Úloha fyzioterapie

Fyzioterapeut hodnotí postoj, pohyblivosť a svalovú rovnováhu. Cvičenia naučí vykonávať správne, aby neškodili. Cieľom je posilniť svaly, ktoré chrbticu stabilizujú, a zlepšiť pohyblivosť. Program sa upravuje podľa stavu.

Cvičenia robte pomaly a bez bolesti. Ak sa príznaky zhoršujú, prestaňte a informujte terapeuta. Pravidelnosť je dôležitejšia než intenzita. Výsledok sa nedostavuje za deň.

Pomôcť môžu aj úpravy pracoviska a denných zvyklostí. Stolička s oporou krížov, pravidelné vstávanie od stola a správne zdvíhanie bremien. Predmety zdvíhajte z drepu a držte ich blízko tela. Dlhé sedenie prerušujte.

Čo robiť doma do vyšetrenia

Do vyšetrenia sa snažte vyhnúť zdvíhaniu ťažkých vecí a dlhému sedeniu. Pohybujte sa v rámci toho, čo nebolí. Krátke prechádzky pomáhajú. Úľavu môže priniesť poloha ležmo s podloženými nohami.

Teplo uvoľní napätú svalovinu, ale pri akútnom zápale nemusí pomáhať. Reakcia je individuálna. Ak vám teplo škodí, prestaňte. Poraďte sa s lekárom.

Zapíšte si, kedy bolesť začala, kam vyžaruje a čo ju mení. Tieto poznámky lekárovi uľahčia prácu. Poznačte si lieky, ktoré užívate. Nezabudnite spomenúť predchádzajúce úrazy.

Zdroje

• Ministerstvo zdravotníctva SR
• Slovenská lekárska komora